Dar?

Sù veci, ktoré sa tazko vysvetlujù a este tazsie chàpu. Veci, medzi nebom a zemou. Najlepsi sposob ako pochopit v takychto pripadoch, je zazit "na vlastnej kozi". Mozno je to vsetko len zhoda okolnosti a geomagnetickych ciar. Neviem, ja nie som odbornicka na takéto javy, preto vàm mozem len laicky opisat moju skùsenost;

V rodine mojho muza sa dedi akàsi schopnost predvidania a odovzdàvania energie. Neviem vàm to presne vysvetlit. Jeho ruky majù neuveritelny vydaj "tepelnej" energie. Je to nieco podobné ako ludovi liecitelia. Nenaucil sa vsak svoj, nazvyme to, dar ovlàdat. Je to v ich rodine uz niekolko generàcii. Starà matka, ktorà vedela tento dar vyuzivat v prospech ludi a aj jeho matka. On ho nerozvijal. Bol si vedomy, ze sa v jeho rodine vyskytuje nieco, ale viacmenej mu to potvrdila nàvsteva u "ludového liecitela". Zasiel za nim s akymsi problémom a ten zacal seansu. Po niekolkych minùtach vsak tùto seansu prerusil s odovodnenim, ze moj muz mà silnejsie energetické pole ako on sàm a z toho dovodu mu nemoze pomoct.

Myslim, nie som si celkom na cistom, ze moja dcéra zdedila tùto vlastnost po otcovi. Prinùtil ma zamysliet sa nad tym jeden okamih, na ktory nezabudnem. Stahovali sme sa do nàsho nového domova. Bol april, presli sme kanàlom na ferry s plne nalozenym nàkladnym autom. Od pristavného mesta do nàsho posobiska nàm zostàvalo 370 km cesty. Kedze to bolo nàkladné auto, malà sedela v predu, vedla mna. Po niekolkych kilometroch ju zacala premàhat ùnava. Pohodlne sa usadila v sedacke a pritiahla si blizsie svoju decku, bez ktorej sme nemohli ani na krok:) Znenazdajky si polozila jej teplù rùcku na moje predlaktie, aby si dodala pocit istoty v neznàmom prostredi. V momente, ked zacala zatvàrat ockà a ukladat sa do rise snov, moja ruka mi celà zacala trpnut a neuveritelne boliet. Neviem to presne opisat, ale bolo to, akoby vàm niekto vysàval z nej silu. Svaly ako by boli napnuté v nejakom krci. Najprv som sa mierne pomrvila, myslela som si, ze mozno nejako zle sedim a tlacim si na nerv, alebo co. Nic, bolest bola coraz silnejsia. Nezostàvalo mi nic iné, ako zlozit dcérinu ruku z mojho predlaktia. Bolo mi to cudné, ze by dokàzala nieco také, aj ked o muzovych schopnostiach som vedela. Na moje prekvapenie bolest okamzite ustùpila, avsak malàtnost tej ruky bola evidentnà, ale o niekolko minùt ùplne ustùpila. Dcérke som pekne polozila rucicky na decku, aby si mojkala radsej tù :) Muzovi som opisala, co som pocitila. Vysvetlil mi to takto, neviem ci je to pravda, tiez sa mi tazko tomu verilo v dany okamih, ze ked bol velmi unaveny ako dieta, tiez takto "docerpàval" energiu. V tom veku to deti nerobia vedome a nevedia tieto procesy kontrolovat. Vravim si, to je vsetko milé, ale keby to spon tak nebolelo. Malà o niekolko minùt zaspala tuhym spànkom. Odvtedy sa to nezopakovalo. Avsak, vela ludi komentuje jej velmi teplé rùcky. Musim priznat, pri mojich ladovych, sù ako zehlicky. Ked sme boli v UK naposledy, po nàvrate sme nasli nàs dom vypàleny, ako som uz opisala. Dcéra pocas tychto troch dni stàle cosi splietala o "daddy, there is no fire in my house?!". Nevedeli sme o com hovori, kedze sme na dvore sem tam nieco spàlili, domnievali sme sa, ze to asi to mà na svedomi jej bujnù fantàziu. Tak sme sa k tomu vyjadrili, ze preco by mal byt "ohen" v nasom dome?! Avsak, ju to nejako neukludnilo a stàle dokola sa pytala na poziar v jej dome. Az ked sme sa vràtili, tak sme sa zamysleli nad jej vetou. Neviem, co si o tom mysliet. Mozno je to len dalsia zhoda nàhod :)

Ako som uviedla, muz sa nenaucil tùto silu ovlàdat. Obcas mu jeho podvedomie vysiela signàly, ktoré nedokàze rozsifrovat. Jedného vecera prisiel do baru nàs stàly zàkaznik. Ako je tu zvykom, ked sa dlhsie nevidite, podàte si ruky na znak pozdravu. Vypil si chladenu Stellu a odisiel do pràce. Muz mi povedal, ze nieco mu prebehlo v mysli, ked mu podal ruku, ale nevie, co to malo znamenat. Na druhy den sme sa dopoculi, ze pocas vecera, pracoval ako vyhadzovac na diskotéke, ho nejaky "dobràk" dorezal. Tvàr a krk, no skràtka nic pekné. Nastastie to nebolo smrtelné, krcnicu a oko minul len milimetrami. Vyviazol z asi 50timi stychmi. Muz mi povedal, ja som tusil nieco zlé, len som nevedel presne identifikovat, co. Neviem, ci by bolo dobré rozvijat to dalej, alebo to nechat tam, kde to je. Pri obcasnych nàvaloch "vizii". Vyjadril sa k viacerym nasim zàkaznikom, ze im nezostàva vela casu. Vela casu je vsak relativny pojem. Tàto myslienka (vizia) mu prebehne hlavou, ked sa dotycného dotkne. Nevie mi opisat, co presne citi v takychto chvilach, ked sa niekoho dotkne. Len sa vyjadri, ze im uz nezostàva vela casu. Viem, ze mu to vrta hlavou, rozhodnut sa vsak musi sàm.

No a ja aspon budem vediet, az sa ma raz dotkne a na moment oci dostanu skleneny vyraz, ze uz nemàm vela casu a treba sa podla toho zariadit :))