Iracionàlne 1

Mozno niektori z vàs màvajù obcas dojem, akoby niekto pri vàs bol, hoci ste v izbe sami. Mne sa takéto veci stàvali v Anglicku a znova zacali v nasom novom dome, ktory sme kùpili po tom, co nàm vypàlili bar, aby sme mali kde hlavu sklonit. Najprv by som sa chcela vràtit k tym zàzitkom z Anglicka.

Ked som sa nastahovala k muzovi, do starého hotela, musel odist na niekolko tyzdnov mimo krajiny. Dohodla som sa so znàmimi, ze tento cas stràvim u nich, aby som nebola 4 tyzdne sama. Prvé dva tyzdne prebehli hladko. Ich dom bol stary, velky a bolo v nom vela izieb. Bola som v malej izbicke, ktorà mala svoje vlastné umyvadlo, velké okno cez ktoré mi do izby prenikalo vela slnecného svetla.

Po dvoch tyzdnoch sa mi vecer, ked som sa ulozila do postele, zacala v izbe ozyvat kvapkajùca voda. Tak som vstala, zazala svetlo a chcela som dotiahnut kohùtiky, aby som zastavila tù kvapkajùcu vodu. Na moje prekvapenie, kohùtiky boli dotiahnuté a umyvadlo suché. Ani stopy po kvapkajùcej vode. Tak som zhasla a lahla si s tym, ze màm bujnù fantàziu :) Kvapkajùca voda sa vsak zacala ozyvat znova. Zazala som a v izbe zostalo ticho. Niekolko dni to pokracovalo a privàdzalo ma to do rozpakov. Nikomu som nic nehovorila. Az raz vecer, bolo to uprostred horùceho leta, vonku klud, bezvetrie, citala som si casopis na posteli, ked sa jemne zacala hybat zaclona, akoby sa s nou pohràval jemny vànok. Mala som otvorenu malù vetracku. Dvihla som oci od rozcitanych riadkov a pristihnem sa pri tom, ako nahlas hovorim:"No vitaj!" Prekvapila som tou vetou samu seba, dodnes neviem, co ma viedlo k tomu, aby som to povedala. Zrazu sa mi zjezili chlpky na krku a zostalo mi chladno. Este aj dnes po tolkych rokoch, pri pisani tychto riadkov citim ten isty chlad ako vtedy. Od toho vecera som nevedela v tej izbe nàjst klud. Spàvala som pri svetle a zatvorenom okne.

Po troch dnoch domàca zaregistrovala moju ùnavu a jemne sa ma spytala, ci som v poriadku. Vravim, ze àno, len neviem akosi zaspat a opisala som jej, co sa mi stalo. Nevysmiala ma, naopak, rozpovedala mi pribeh, ktory sa stal jej.

Prisla ju navstivit suseda. Bolo zamknuté, tak nakukla cez okno do izby, kde poobede odpocivala moja domàca. Ked ju suseda videla spat, odisla a vràtila sa neskor. Ked sa suseda vràtila, povedala jej, ze ju videla po obede spat aj s dcérou, tak ich nebudila a vràtila sa neskor. Domàca zostala pekvapenà, lebo jej dcéra v ten den ràno odisla s otcom na tri dni navstivit znàmych. Suseda vsak trvala na tom, ze ich videla spolu spat v jednej posteli. Potom dodala, ze kedysi v dome zomrelo malé dievcatko v dosledku vàznej choroby a jej dcéra bola v tom case priblizne vo veku toho dievcatka, tak preto bola suseda presvedcenà, ze pri nej spi jej vlastnà dcéra. Vraj predtym v dome zila maliarka. Namalovala obraz malého dievcatka stojace na konci jej posteli, ktoré sa jej jedného dna zjavilo. Neskùmala som to dalej, dokonca ani neviem, ci to bolo v tej izbe, kde som spala ja. Nikdy som nic nevidela, aj cez to vsetko som vsak presvedcenà, ze som v tej izbe nebola sama.