Narodeniny

Tak konecne to màm za sebou. Uff. Nàs zàzrak ma oficiàlne patrocnicu za sebou. Tak vsetko naj zlato a zostan tak kràsne, nevinne detskà co najdlhsie :) Posledni hostia odchàdzali o desat jedenàst, vecer :) Stàlo to za to :) Tak nakoniec nàs bolo 14 deti a 6 dospelàkov. Ràno som letela vyzdvihnùt auto s drahym do garàze a hajde kùpit papier, taniere, pohàriky, blahozelanie a cokolàdky do vrecàk prekvapenia. Domov sme dorazili o jedenàstej. Rychle upratat, pripravit tasticky so sladkym prekvapenim pre gratulantov a naranajkovat sa. O dvanàstej prislo prvé dievca, suseda. Bola sama doma, tak prisla k nàm :) O tristvrte na tri prichàdzali prvé deti. Matky sme ponùkli aperitivom, porozpràvali sa, popredstavovali, kedze nepoznàm vsetky :) Vsetko prebiehalo hladko. O pol stvrtej prisli posledné z deti. Zàbava sa mohla zacat. Bolo pod mrakom a pàr kvapiek nàs ovlazilo, ale nebolo treba ist do domu. Tak sme zacali skokmi vo vreci. Vsetci vyteseni, najviac sa vsak asi tesila mamicka, posùdte sami :) Potom sme si zahrali slepù babu. Zasa som tam bola asi najvytesenejsia. Ale vsetko prebiehalo hladko, bez nehod ci hàdok medzi detmi. Zvlàdli sme to. Potom sme sa zahrali na mysku a kocùra. Aj to bolo zàbavné. Aj ked deti nepochopili ùplne princip hry, zabavili sme sa. Zrazu bolo pol piatej, treba podàvat jedlo. Vypràzané morcacie prsia s hranolkami, ktorych pripravu musel zvlàdnut drahy bez mojej pomoci, kedze som sa vytesovala v zàhrade. Chutilo, cerstvy vzduch urobil svoje. Mezdi tym sa hralo s loptou a na hùpackàch. Cas plynul rychlo. Deti sedeli na deke v tràve a papkali. To bozské ticho, ktoré zavlàdlo, sa ani opisat nedà:) O tri stvrte na pat muz vytiahol tajnù zbran. Ciapky a pistalky. To bolo ràmusu. Este teraz sa mi ozyva v hlave. Ked uz boli vsetky pistalky pokazené a deti sa zacali podozrivo blizko obsmietat okolo mojich melonov, muz sa vynasiel. Priniesol bublifuky :) Bolo ze to radosti! Moje planty boli zachrànené. Na to sa priniesla moja torta :) Vyzerala takto aj s bublinkami :) Ani som si nevsimla, ze mi tam chyba A v years, az znama mi povedala. No, co uz! Este ze drobci nevedeli citat :) Aj tak, zjedla sa celà. Nezostal z nej ani kùsok! Najviac ma potesilo, ze dcéra cukràra, si vypytala dva kràt :) Ponùklo as aj maminàm, ktoré si uz prisli vyzdvihnùt svoje ratolesti. Tiez neodmietli a pochvàlili. Potom prislo na rad rozbalovanie darcekov. Vravela som, ze nic nenosit, jednoducho je to pre potesenie deti:) Ha, tak tie dary ma totàlne vykolajili. Dcéra bola nesmierne potesenà a deti sa prekrikovali:-To je odo mna, a toto je odo mna.- Jeden chlapec bodoval:-Tie prstienky som pre teba vybral ja sàm. Sù dobré, ze?!- Bolo to ùzasné sledovat ich. Vsetci chceli vidiet, vsetci sa chceli pochvàlit tym svojim darom. Rozkosné. Vyzeralo to, ze uz uz sa to na nàs vyleje z oblakov, ale udrzalo sa to. Ako nacasované. Zacalo prsat o siestej. Neviem, kto to tam hore riadi, ale dakujem mu za to, ze vydrzal s tym dazdom do siestej. Asi to uz dlhsie nemohol v sebe udrzat, tak pustil :) Skalni zaliezli do domu. Zostalo nàs asi 8 aj s detmi. Tak sa popilo, dojedlo a kecalo, ked o siedmej prisla suseda po malù. Nechcela ist dnu, zavolala mojho muza von. On vosiel bledy dnu. Vosiel do kuchyne a vravi mi:-Susedinej dcére,ktorà bola u nàs od obeda, sa obesil otec!- Bàch, rana do zalùdka. Sù rozvedeni a ona musi ist k nemu, lebo je tam policia a poziarnici, tak to treba ist doriesit. Nasiel ho jej 16 rocny syn! Logicky jej muz navrhol, aby malà zostala u nàs, nech ju nemusi tahat so sebou :( To by sme neboli my, keby sme nemali na konci vydareného dna dràmu! Tak jej dcéra, nic netusiaca, zostala u nàs do deviatej, kedy ju jej mama vyzdvihla a odisli domov. :( To bol asi jediny okamih dna, kedy som sa citila naozaj zle. Potom muz isiel po dar pre malù. Hoci som protestovala, aby to nekupoval, nedal si povedat. Kupil jej quad. Kupil, lebo ja som kùpila vonavecku, knizocku, tricecko a DVDcka. Podla mojho nàzoru, bohate postacujùce. Nie, muzi si vzdy robia co chù, ako chcù, kedy chcù. Ale, nevzrusujem sa, som prilis unavenà na to, aby som sa nad tym vzrusovala :) Ale potesim vàs este na koniec, ak sa to dà po tom, co som uviedla. Uslo sa vdaky aj mne. Dostala som kyticu ruzi a macicku ako vdaku od rodicov, za pozvanie ich deti :) Mozem vàm povedat, ze to stàlo za to, aj ked od ùnavy padàm na nos :) Nemozem dat viac fotiek, nakolko sme vzdy aj s inymi detmi a viem, ze tiez by sa mi nepàcilo, keby dal niekto fotku mojej dcéry na internet bez mojho povolenia a preto respektujem inych a tà jedna, deti sù dost v pozadi, tak to sa hàdam este dà tolerovat. Tak vàs mozno sklamem len takymito zàbermi, ale ako sa u nàs vravi, cert nikdy nespi :)

Dakujem vsetkym, ktori ste mi zelali pevné nervy a dobré pocasie. Vsetci sme to prezili bez mentàlnej, ci fyzickej ujmy :))