Skolka

V septembri 2005 malà nastùpila do skolky. Do triedy najmensich, ktorà bola pomiesanà s najvacsimi. Problémy s adapciou by neboli, nebyt nevsimavosti a nezàujmu ucitelky. Uznàvam, ze nie je lahké ustràzit do tridsat "dobrotnikov". Zodpovednost je na jednej ucitelke a jednej pomocnici, ktorà by mala pomàhat detom. Pisem mala, lebo vela kràt to tak nebolo. Mali v triede jedného postihnutého chlapca. Mal problém so spràvanim, ktory bol odovodneny psychyckou poruchou. Viem, ze on za to nemoze, ale podla mojho nàzoru by mal navstevovat speciàlnu skolku pre deti s takym postihnutim, nakolko ucitelia sù skoleni na zvlàdanie situàcii lepsie. Takze casto kràt sedel na chodbe s opatrovatelom, nakolko sa nedokàzal sùstredit ako ostatné deti a tym ich vyrusoval. Navyse bol ovela starsi, vyssi a mocnejsi od jeho rovesnikov. Co bolo najhorsie, bol velmi agresivny. Samozrejme, ze si vyhliadol obet, ktorà sa nedokàzala brànit. Kto bol vhodnejsi ako moja dcéra, kedze nedokàzala ucitelke povedat, ze ju niekto udrel. Riesili sme to viac kràt, avsak bezvysledne. Vyvrcholilo to jedno poobedie, ked som prisla po dcéru. Pod okom sa jej belasel obrovsky monokel. Ked som sa ucitelky spytala co sa stalo, ùplne s kludom Anglicana, my na moju otàzku odpovie otàzkou: "A to neprisla vasa dcérka takto ràno do skolky?" Do mna sto certov! Rozdychala som to a potom som jej povedala: "To si naozaj myslite, ze keby som vàm ju ràno takto priviedla, tak sa teraz budem pytat co sa stalo?! Pretoze nerozpràvam plynule francùzsky, este neznamenà, ze som idiot, madamme!" Ona len povedala, ze ona nevie, co sa stalo, a tym bolo dodyskutované, nakolko moja slovnà zàsoba tym bola vycerpanà. Tak som odisla s malou domov a poslala som do skolky muza. Tomu nebolo viac treba, ked zbadal ten monokel, ani nevàhal. Neviem presne, co sa odohralo v skolke, ale na druhy den sme mali schodzku s riaditelkou, aby sa vsetko vysvetlilo. Riaditelka sa najprv ohradila, ze to nie je tak celkom ich vina, kedze malà nevie povedat, co sa stalo a navyse neobsedi na mieste, stàle behà, tak sa nedà sledovat, co sa okolo nej deje. Muz povedal nieco v zmysle, ze oni sù zodpovedné za bezpecnost nasej dcéry a to, ci vie alebo nevie povedat, co sa stalo, nemà ziadny ospravedlnujùci efekt. Tak sa navela ospravedlnila, ale pokracovala:"Vasa dcéra nàm tiez sposobuje maly problém." Ja to tvrdim uz dàvno, ze najlepsia obrana je ùtok. Vysvetlila nàm, ze ju nezaujima ich vyucovanie. Totiz, tu sa v skolke ucia abecedu a cisla nie len citat, ale aj pisat. A to hned v triede s najmensimi. Viete si predstavit 3 a 6 rocné deti pomiesané v jednej triede? Ako ich zaujat, aby ste od jedného nepozadovali prilis vela a od druhého prilis màlo?! Tak nàs poklad, kedze jej nikto nevenoval pozornost, nakolko nevedela po francùzsky, sa dvihla pocas takychto (ne)zaujimavych chvil a odisla sa hrat. Abecedu poznala, naràtat vedela do dvatsat a geometrické ùtvary uz tiez ovlàdala. Keby sa ju aspon snazili zapàjat, mozno by v nej vzbudili zàujem. Najhorsie vsak bolo, ze ostatné deti ju nasledovali. Preco by sme sa my tu mali tvàrit, ze nàs to zaujima, ked sa mozeme ist hrat. Tak som poziadala muza, aby prelozil do francùzstiny, co som povedala v anglictine. "Vàzené, ste tu od toho, aby ste vedeli deti zaujat. S tym vàm ja nepomozem. Moja dcéra je sikovnà a ucit sa ju bavi, ak ju to zaujme. Ale ako sa mi zdà, vy ju radsej ignorujete, ako by ste sa mali potràpit a vyuzit vase vedomosti zo psychologie. Viete si predstavit, ze by ste vy sedeli v triede, kde nerozumiete ani slovo z toho, co je vàm prednàsané a este by vàs k tomu ignorovali? Asi by vàs to tiez nebavilo a to ste dospelé. Skùste sa vzit do situàcie trojrocného dietata, ktoré je nielen ignorované, ale pravidelne vystavené agresivite deti bez toho, aby si to niekto vsimol! A na zàver by som sa chcela este vyjadrit k tej "nehode". To mi chcete tvrdit, ze ostatné deti nemajù monokle, lebo sedia cely den na svojich miestach a iba moja dcéra tu behà ako selma?! Prosim vàs, nechcite ma rozosmiat. Este raz zopakujem, co som povedala tuto vasej kolegyni; Len preto, ze nerozpràvam plynulou francùzstinou, este neznamenà, ze som idiot!"

Zostalo ticho, asi spracovàvali informàcie. Ja som slùbila, ze dcére vysvetlim, ze treba sediet kludne na svojom mieste pocas vyucby, ale ostatok je na nich. Viac naozaj nedokàzem urobit. Ak by dcéra mala este raz prist s monoklom akéhokolvek druhu bez vysvetlenia, tak to budeme riesit inde a inak. Odvtedy bol pokoj. Raz prisla s hrcou na cele, ale to spadla na smyklàvke. To sa este dà pochopit. Ale uz nikdy nebudem tolerovat nevysvetlené monokle!

Dcére trvalo asi tak tri mesiace, kym sa jazykovo adaptovala. Potom sme uz mali v pracovnom zosite, àno, dobre citate, v pracovnom zosite, aj zelené "semaforiky" :) Oni sù totiz takymto sposobom klasifikovani. Nasi mali skolkàri majù znàmky v podobe kruznic vyfarbenych na zeleno-vyborne, na oranzovo-dobre a na cerveno-zle, nepochopil ùlohu, nevypracoval ju spràvne :) Na konci roka posudok bol uspokojivy, malà rozumie, komunikuje a zapàja sa do aktivit spolu s ostatnymi detmi. Niektoré sa pri nej dokonca naucili nieco aj po anglicky, ako mi zreferovali ich matky :)