Susedia

Minuly tyzden mi manzel "doviedol" predstavit suseda. Zije v Parizi a chodia sem len na vikend. Zenu uz odviezol na vlak, on sa este zdrzal. Tak tradicne, drahy ho pozval na aperitiv. Ved co, ja som vyzerala ako by som pràve vysla z mangla, ale co uz. Tak sme pohostili, napojili a porozpràvali. Taky nevyrazny clovek, suchàr. Nemyslim to v zlom. Priliz kludny na to, co tu vidavam :) Tak vcera doobeda sa zastavil, vraj nàs pozyvaju na aperitiv, vecer o siedmej. Hovorim si dobre, tu pol hodinku nejako prezijem :) Vzdy ked mi nevyhovuje spolocnost, ospravedlnim sa, ze nerozumiem dobre a nezapàjam sa :)

Tak sme vcera vecer teda isli "okuknùt hniezdo" nasich susedov :) Malà mala teplotu a kasel, tak zostala doma s dozorom :) Tak sedem pat vyràzame do dazda s dcérinim cervenym dàzdnickom a vytlàcame sa navzàjom spod neho, kedze je maly na to, aby nàs obidvoch pokryl a chychoceme sa ako dvaja pubertiaci :) Prebrodili sme sa tràvickou, z ktorej mi pozatekal dàzd do mojich balerinok. Dorazili sme a pripravovala som sa na dlllllhùùùù pol hodinu. Otvorila nàm susedova manzelka s tym najùprimnejsim ùsmevom, aky som vo Francùzsku zazila. No, zacalo to dobre. Privitala nàs tym svojim spevavym akcentom. "Povedomé, hm, kam to zaradit," rozmyslala som. Potom nàm naservirovala este dva ùprimnejsie ùsmevy v podobe jej kamaràtok-kolegyn. Tiez ten podobny akcent. Vysvitlo o chvilocku. "Ja som Sylvia a pochàdzam z Argentiny," hovori mi jedna z nich, ktorà mà velmi europske crty. Tà druhà sa predstavi ako Isabelle a je povodom z Uruguaj. No a domàca Marie-Lola povodom Spanielka. Tàk, preto ten ich prizvuk. Aspon nie som sama dnes vecer s prizvukom :) Jediny cistokrvny Francùz je susedin muz:)Ani vàm snàd nemusim hovorit, ze z predpokladaného nudného polhodinového aperitivu, sa vyvinul trojhodinovy ùzasny vecer. Asi preto, ze ma stàle obdivovali, ako som sa superne naucila po francùzsky za tie dva roky a to bez nàvstevy skoly :)) Keby ste ma videli ako som ràstla :) Este pol hodiny a nevmestim sa do dveri :) Ked sme odchàdzali vravim drahému: " Ich pozvi zajtra k obedu, nie?!" Samozrejme po anglicky, takze zvysok osadenstva nerozumel :) Tak prelozil, co som povedala a domàca sa ohradila, ze uz mà kùpené stejky na zajtra a nechce ich nechat pokazit. No to by som nebola ja, keby som nemala plàn Bé, ze àno. Hovorim, uz po francùzsky:"Vy donesiete stejky, my spravime omàcku, teda drahy :)" Dohodnuté. Zajtra o jednej. Super. Lùcime sa a dakujeme za prijemny vecer. Odchàdzame a zasa sa cestou domov bijeme o dàzdnik.

Dnes ràno vstàvam o pol deviatej. Ukrutne ma boli hlava. Zamiesim na langose a fànky. Treba sa predsa prezentovat. Cesto sa podarilo, kedze ho robim od oka. K aperitivu som spravila mini langose s hodne cesnakom, ten tu majù radi a omàcku z naslahaného tvarohu s pazitkou a cesnakom :) Fànky tiez vyzerali jedlo, dala som aj trochu whisky, kedze rum som nenasla :) O jedenàstej som este kladivkom "namlela" strùhanku. Nemàm kuchynského robota, tak si musim robit strùhanku takto:) Obalila som enciànu podobny syr, camembert, a kuracie pecienky v tradicnom trojobale, ktoré sa podàvali ako predjedlo na salàte. No a hlavné jedlo stejky s rokfortovou omàckou.

Prisli usmiati vsetci styria. Langose im nesmierne chutili :) Tesila som sa. Predjedlo pomaly nevlàdali, lebo sa napchali langosikmi :) Ale dojedli. Chutilo im este viac :) Zapijalo sa kir royale. Diskutovalo sa a dozvedela som sa, preco tie europske crty u Sylvii, mama bola povodom Litvanka :) Vsetky tri pracujù ako profesorky spanielciny a zijù tu uz cez tridsat rokov. Takze sme mali co to aj zo spanielciny, historie juznej Ameriky a Spanielska. Stràsne vela sme sa smiali. Neviem, ale ked sa stretnù iné nàrodnosti v cudzej krajine, je to akési srdecnejsie. Neviem, ci je to empatiou, lebo urcite si kazdà presla svojim, kym sa zaclenili do spolocnosti a tym tà srdecnost a spolucitenie. Tak sme obed ukoncili kàvou a mojimi -tadà (to je vyraz dcéry, nieco v podobe fanfàr)- fànkami. Zaiskrili im ockà ako detom. Hoci uz pri salàte vzdychali, ze nevlàdzu, tu sa "vrhli" na moje fànky. Ako som predpokladala, neodolali :) Tak som im este pribalila na cestu do Pariza, pre pripad zàpchy na ceste, budù mat cosi na zahryznutie. Srdecne podakovali a pobrali sa dobalit veci. Kyvali nàm z cesty ako deti. Zeny, ktoré by mi mohli byt matkami, v spolocnosti ktorych som sa necitila ako dieta. Tak som sa zasa co to poducila :) No tak idem umyt riad a spratat ten vybuch v kuchyni :)