Vdaka

Ani neviem ako zacat. Nie je to jednoduché nàjst vhodné slovà.

Uz dlhsie som sa pohràvala s myslienkou pisat blogy, vzdy ma vsak odradzovali hrubé, agresivne a casto hlùpe reakcie na diskusiach. Mnoho kràt sa ma dotkli reakcie, ktoré ani nepatrili mne. Cez to vsetko boli tak agresivne podané, ze ma odradili dokonca nieco napisat, aby sa dotycny neobràtil proti mne. Vela kràt som poslala osobnù spràvu, aby som aspon takto vyjadrila svoj nàzor a snàd tym aj dodala aspon trochu pozitivnej energie autorovi ci autorke. Naozaj som nebola ochotnà vystavovat sa takemuto sposobu agresie. Cez to vsetko, ze je to neosobne pisané, sa ma to dokàzalo dotknùt.

Potom niekto uviedol na blogoch na poste blogspot. Tak som nazrela do sveta Murphy. Cakalo ma dalsie milé prekvapenie. Cez Murphy sa mi otvorili dvere ku Germe, Femme, Sasanke, Arwe, Pustovnicke, Ostrovanke, Motylovi, Lote a mnoho, mnoho dalsich. Vela clànkov mi neraz vyrazilo dych a mnohé mi zaliali oci slzami radosti, ci smùtku. Prekvapila ma ùprimnost s akou sù napisané. Prekypujù skùsenostami, inteligenciou, ironiou, humorom, hlbkou, citmi a vela kràt bolestou, ktorù ste vsetci v zivote za urcitych okolnosti mali moznost pocitit. Vela kràt je to, akoby som citala moje najvlastnejsie pocity, radosti, starosti ci bolesti. Pràve takto mi vsetci, ktorych navstevujem pomàhate nàjst odpovede skor, nez stihnem spravit dalsiu osudovù chybu. Vela kràt sa cez vase clànky dostàvam o milu vpred bez toho, aby som ju musela pokropit vlastnymi chybami a nàsledne vycitkami. Nejeden kràt humorné clànky sù ùcinnejsie ako psychoterapia. Cez to vsetko, ze mi je naozaj mizerne, ma dokàzu nahlas sa rozosmiat a obdivuhodne mi zdvihnùt nàladu. Smiechom k trvalému stastiu! :)))))) Ako bonus sa mi ràtajù diskusné prispevky. Inteligentne vyberané fràzy, bez nàznaku uràzky, ci povysovania sa a presadzovania si svojej pravdy, ktoré povzbudzujù a dodàvajù silu.

Uvazovala som stàle viac o tom, ze si zalozim svoj blog. Niekolko kràt som zacala, ale nikdy som to nedotiahla do konca, ked bolo treba stlacit enter, vzdala som to. A tak som jeden podvecer skoncila klàvesnicou enter. A som tu. Som nesmierne rada, ze som nabrala odvahu. Inspirovala ma Ivka, ty vies a urcite aj ostatni :), nazvala som ta svojou blogovou krstnou mamou :) Ty si bola prvà, ktorej som sa"pochvàlila". Tvoje blogy mi dodali silu, ked som o sebe pochybovala. Precitala som si ta spatne a skladacka pekne zapadla do seba. Dakujem, ze ma dokàzes svojimi clànockami takto povzbudit, poucit a posunùt vpred a neraz pobavit. Ty si bola prvà, ktorà ma svojimi blogmi oslovila. :)

Vsetci mi pomàhate vyhràvat moje malé, na pohlad bezvyznamné zàpasy o lepsiu matku - zenu - dcéru - sestru; este màm dlhù cestu pred sebou, aby som sa priblizila aspon k lepsiemu priemeru, som si toho vedomà a pracujem na tom. Nie vzdy to vypàli tak, ako by som si zelala, ale naozaj sa snazim viac. Pràve vase ùprimné vypovede ma prinùtili zamysliet sa a urobit vsetko preto, aby sa moja dcéra jedného dna necitila ako mnohé z vàs. Uvedomila som si, ze làsku treba dat najavo, nestaci, ze ju citite vo svojom vnùtri, treba ju pustit von, aby aj ini z nej dokàzali cerpat. Nie, nie je to vsetko ruzové, sù dni, ked mi to nejde, ale citim, ze som pokrocila vpred, odkedy som obklopenà vasou pritomnostou cez clànky, ci komentàre :) Je to tak neosobne doverné. Cloveku sa akosi lahsie prijima pravda a rada od niekoho, kto ho neposudzuje a neodsudzuje, od niekoho, kto vie pochopit, lebo tym presiel sàm, alebo niekoho, kto sa snazi pochopit.

Uprimne vàm zo srdca vsetkym dakujem a zelàm vàm vsetkym co najmenej starosti a co najviac radosti. :))